sama pre seba

aj ja som bola tou. poslušným dievčatkom, ktoré sa o všetkých staralo. ktoré vyhovelo vždy, keď sa to žiadalo. ktoré na dôležitosť svojich potrieb úplne zabudlo. v relatívne silno kresťanskej rodine to bola akási "prirodzenosť". prirodzenosť, ktorá popierala jednu celú ľudskú bytosť.

ako som sa vôbec mohla mať rada, keď som sa zo svojich prirodzeností každý jeden mesiac spovedala? pred pomyselnou autoritou v hanbe a strachu, pozemské "hriechy" priznávala? nie je to výčitka. iba zamyslenie nad čudnosťami života.

namiesto sebalásky a skutočného poznania, učíme sa odvádzať pozornosť od seba.

predstavujem si svet, v ktorom starého systému už niet. v ktorom pravda, láska, sloboda, budú hlavnými piliermi života.

pravda k sebe. láska k sebe. sloboda.

môžem od teba chcieť to, čo si nedám ja? 

môžem ti dať viac, než sama mám?

 
z lásky k sebe sa rodí láska k tebe. 

a ty vieš. a ja tiež. že to úplne inú príchuť má. ako keď z prázdna sa snažím dať.