kto som dnes?
tie chvíle, kedy prekvapíte sami seba.
kedy pustíte predstavy o tom, kto ste. teda, kto si myslíte, že ste.
Bol pondelok dopoludnia a my sme mali na programe našu pravidelno-nepravidelnú prechádzku. Boli sme príliš unavené na obvyklé hlboké dialógy. Ale obom nám to dnes vyhovovalo. A napriek tomu som si odniesla viac, ako som si mohla predstavovať.
ona je tá, ktorá ma uzemňuje, keď si odletím. nechá ma odletieť, keď som príliš na zemi. tá, ktorá sa ma pred rokmi opýtala otázku, ktorú si dodnes pamätám. ktorá to celé začala. tá, ktorá tam bola od samého začiatku. najskôr ma viedla za ruku, no potom pustila. a nikdy neopustila.
Kráčali sme do Horského parku, ona s kočíkom, a obe súdiac, že viac kardia by nebolo na škodu. Poznáte to, keď vaša hlava hromadí informácie, ale nastane moment, kedy si poviete, ahaaa. Vtedy sa to celé spojí a zmysel dá. Vtedy sa z myšlienky stane prežitok. A vy ho máte už navždy v DNA.
Ona začala. Prečítala mi zopár správ. A jedna z nich bola moje "ahaa".
kto som dnes? kto som práve dnes? polož si tú otázku každé ráno. a možno zistíš, že to máš inak, ako si si myslela. že chceš niečo iné, než bolo to, na čom si trvala.
Veď áno. To bola podstata všetkých mojich ciest. Obzvlášť Jordánska. Ako to, že som zabudla? Veď list larvy motýľovi som čítala tisíckrát (Rasťo @tvorsi.zivot, objímam).
Ona mi pripomenula. To, ako milujem farebnosť a tóny života. To, že reagujem na moment tu a teraz. Veď to tu so mnou bolo celý čas. Básňami prelínalo sa znova a zas. A ja som len zabudla.
venované jej. ona vie.
