blog sa mi jednoducho stal
Bol júl. Jedna z tých neznesiteľných horúcich nocí, kedy viac nespíte ako spíte. A práve tu sa vypýtal von príbeh. Osobný. Videla som nadpis, obsah, myšlienku. Vôbec mi to nedávalo zmysel. Prečo práve tento príbeh a práve teraz? Po tme som ťukala text do mobilu, uložila, a za svitania zaspala.
Myslela som si, že to bude stačiť. Vypísať sa. Ale teraz to bolo iné. Tento príbeh chcel byť videný. Bolo to také silné, že som kvôli jedinému článku do pár dní vytvorila blog, ktorý práve čítaš. Bláznivé. Viem. Kto pozná moje antitechnické zručnosti, ešte bláznivejšie. :)
Ako odznela radosť z procesu celej tvorby, začala som hľadať dokonalosť. Článok som upravovala do najmenších detailov. Možno preto, že perfektná podoba by zdanlivo minimalizovala riziko zraniteľnosti?
Túžba zverejniť článok odznievala, moja tvorivosť v písaní upadala.
ten stav, kedy sa úplne stratím. nie je minulosť, budúcnosť, a možno ani prítomnosť. v tých momentoch neviem kde som. alebo či vôbec som.
Ten stav mi začal bytostne chýbať. A tak som sa rozhodla vrátiť na začiatok. K nedokonalosti, v ktorej cítim seba. K pôvodnému textu. Zmizli dodatky mojej mysle, zostalo ticho.
Znova sa objavila chuť tvoriť a byť videná. Lebo som to zase ja.
