We know that from time to time
there arise among human beings
people who seem to exude love as
naturally as the sun gives out heat.

Tieto slová si pripomínam, keď mám strach. Keď chcem urobiť niečo, čo sa bežnému štandardu vymyká. Keď sa chcem ozvať, hoci trasie sa mi hlas. Keď chcem žiť seba a byť odvážna.

Po dvoch rokoch od mojej púte do Himalájí, krajiny sherpov a najväčšej srdečnosti, akú som kedy zakúsila, spomínam. Každá z mojich ciest k sebe bola úplne iná ako tá predošlá a nasledujúca. A zároveň všetky do seba dokonale zapadli. V tom správnom poradí, v pravý čas. Bez plánu a logiky.

Tie chvíle, kedy prekvapíte sami seba.

Bol júl. Jedna z tých neznesiteľných horúcich nocí, keď viac nespíte ako spíte. A práve tu sa vypýtal von príbeh. Videla som nadpis, obsah, myšlienku. Vôbec mi to nedávalo zmysel. Prečo práve tento príbeh a práve teraz? Po tme som ťukala text do mobilu, uložila, a za svitania zaspala.

Tento príbeh začal už dávno. Roky predtým, ako som sa vydala do Himalájí. Nemá typický začiatok ani koniec. Je spomienkou a pripomienkou pre mňa samu.